V roku 2003 v Sieni Slávy ďalšie 4 osobnosti
Miroslav Červenka
Miroslav Červenka
Architekt hokeja na slovensku
Narodil sa 21. decembra 1922 v Trenčíne. Zomrel 27. januára 1996 v Bratislave. Všestranný športovec, vynikajúci telovýchovný funkcionár. Ako bývalý hokejista mal prirodzenú náklonnosť k ľadovému hokeju a jeho potrebám. Podieľal sa na organizačnom úspechu majstrovstiev sveta v roku 1959, keď zápasy skupiny v Bratislave (Kanada, Švajčiarsko, Poľsko a ČSSR) videlo dovedna vyše 60 tisíc divákov! Veľavravné sú diplomy za rozvoj ľadového hokeja v Trenčíne (1960), z Dukly Košice (1966), Zlatá pamätná medaila k šesťdesiatinám čs. hokeja (1908 – 1968) a rad ďalších uznaní. Systematickým presadzovaním koncepčných zámerov posilňoval základného piliere ľadového hokeja na Slovensku, inicioval zriadenie útvarov Športových hokejových tried na školách - zo začiatku v Bratislave, Banskej Bystrici, Poprade a v Košiciach. Z dvanástich v roku 1977 ich bolo v roku 1995 dvadsaťosem! Podporoval vydávanie odborných hokejových publikácií, za prioritu považoval aj zlepšenie materiálnej základne ľadového hokeja. V rámci akcie "Z" a s podporou ČSZTV, miest i podnikov sa začali budovať umelé ľadové plochy, kryté zimné haly. Aj zásluhou týchto krokov má slovenský hokej pozíciu, ktorú nám svet závidí.
Rastislav JančuškaMaximalista s hokejovým srdcom
Narodil sa 7. februára 1927 v Liptovskom Mikuláši. Zomrel 8. mája 2001 v Bratislave. Najskôr ako hráč a neskôr z pozície trénera profiloval bratislavský Slovan do pozície jedného z najlepších mužstiev celoštátnej ligy, v ktorej boli Bratislavčania v mocnej konkurencii dlhé roky korunným princom čs. hokeja. Výsledky jeho práce neostali bez ozveny ani v zahraničí – kde v HC Bazilej i v reprezentácii oživoval slávu hokeja v krajine helvétskeho kríža. Po osi hráč – tréner bolo vrcholom jeho kariéry funkcionárske pôsobenie v najvyšších štruktúrach čs. hokeja. Jazykovo fundovaný odborník so skúsenosťami z riadenia v špičkovom podniku mal prirodzenú autoritu, pôsobil v hokejovom hnutí zjednocujúco, dôsledne presadzoval podmienky komplexného rozvoja slovenského hokeja. Pokračoval v línii výstavby ZŠ. Počas jeho vedenia výrazne stúpol podiel hráčov, trénerov i funkcionárov vo federálnych výberoch, kam dvere otvárala Jančuškova fundovanosť, diplomacia i spoločenský takt.
Ján Jendek
"Robinson" s lapačkou - symbol vernosti v belasom
Narodil sa 5. júla 1931 v Bratislave. Zomrel 7. decembra 2002 v Bratislave. V päťdesiatych rokoch výborný brankár, ktorý v hokejovej klietke strávil s lapačkou 20 sezón. Kariéru vrcholového brankára prežil v armádnom ATK Praha v bratislavskom NV a neskôr Slovane. V lige debutoval v sezóne 1950 – 1951 v spoločnosti takých hráčov akými boli Jindro Reitmayer, Juraj Kočan, Dodo Reimann, Emo Fábry, Karol Fako, Rudolf Horský či Rasťo Jančuška, v neskorších
rokoch zasa Ján Starší, Jozef Golonka, Július Černický, Pavol Zábojník. V roku 1954 už ako reprezentant odolal ponukám popredných českých oddielov a vrátil sa do druholigového Slovana, aby mu pomohol k návratu do najvyššej súťaže. Bol symbolom vernosti hokejistov v belasom. V drese Československa debutoval 21-ročný na akademických MS 1952 v Rakúsku. O dva roky už chytal za A mužstvo Československa. Zo štartu na MS 1955 má bronz. Cesta z Bratislavy do dresu s levom na prsiach bola vtedy veľmi dlhá. O to viac sa vyníma Jendekova nominácia na svetový šampionát, po ôsmich rokoch - od Trojákovej účasti na MS 1947 - prvého Slováka brankára v čs. reprezentácii zo slovenského oddielu! Na sklonku kariéry svojím príkladom, skúsenosťami a skromnosťou neurazenej hviezdy v úlohe náhradníka, vytváral zázemie pre vychádzajúcu hviezdu Vladimíra Dzurillu. Vojtech Okoličány
Hokejový bard, ktorý spojil minulosť s modernou
Narodil sa 1. októbra 1913 v Ružomberku. Zomrel 19. októbra 1975 v Bratislave. Priekopník ľadového hokeja na Slovensku, jeho ozajstný budovateľ, jeden z prvých rýdzich predstaviteľov pôvodnej hráčskej generácie. Hokejový obranca, skvelý rozhodca a uznávaný funkcionár. Čs. športovej verejnosti bol známy predovšetkým ako energický rozhodca. Vysoký kredit mal vo vedení IIHF, medzi funkcionármi zo zámoria i Škandinávcami. Ako medzinárodný rozhodca viedol rad zápasov na ZOH 1948 v St. Moritzi (Švajč.). Zvlášť sa osvedčil pri stretnutiach s profesionálnymi tímami, u ktorých si jazykovými schopnosťami (ovládal päť jazykov), a fyzickým fondom dokázal získať rešpekt. Po ZOH dostal ako prvý Európan zmluvu na
rozhodovanie v NHL. V roku 1948 však nemohol vycestovať... Obetavo funkcionárčil aj po skončení aktívnej činnosti. Zaslúžil sa o vybudovanie prvých umelých ľadových plôch - v Bratislave (1940) a v Žiline (1948). Podieľal sa na organizácii športového života na Slovensku, v r. 1939 – 1945 bol tajomníkom SOV, v období rokov 1942 – 1945 aj náčelníkom Slovenskej ústrednej športovej rady. Zaviedol pravidelné školenia rozhodcov. V roku 1968 prispel k obnoveniu činnosti SZĽH, bol v organizačných výboroch ME juniorov 1971 v Prešove a MS 1972 (Bratislava, Praha). V roku 1979 inicioval usporiadanie prvého seminára rozhodcov IIHF. Hokeju bol verný po celý život. Ako ozajstný hokejový bard - rešpektovaný i akceptovaný.
